Prinášame vám elektronickú formu rozhovoru, ktorý bol uverejnený v zápasovom Bulletine 15.5.2022

Dnes sme si pre rozhovor nevybrali hráča ale člena tímu, ktorý pracuje v pozadí, jeho prácu fanúšik možno na prvý pohľad nevidí, je však veľmi dôležitá. Zlatko Kvasňovský, máser, kondičný tréner a poriadna dávka pozitívnej energie. Zlatko nám opísal svoju prácu a samozrejme aj to, ako sa k nám dostal. “Bolo to jedného pekného júlového dňa, v rozhovore mi spomenul kamarát a náš hráč, Miro Plešivka, že budú do klubu potrebovať športového maséra, či by som nešiel do toho, súhlasil som. O pár dní sme si dohodli stretnutie s Lacim Kazáňom a dohodli sme sa na dlhodobej spolupráci s klubom. Odvtedy pôsobím v štruktúrach klubu ako masér a kondičný tréner a žijem si svoj pracovný sen.” Zlatko je profesionál a odborník vo svojom remesle, vždy rád poradí ohľadom fyzickej prípravy, či regenerácie. Je profesionálnym trénerom a masérom. “Vyštudoval som pedagogickú fakultu na UKF v Nitre, odbor telesná výchova. Asi 3 roky som pôsobil v školstve ako učiteľ. Po tejto skvelej skúsenosti som sa vydal možno ťažšou ale vlastnou cestou a začal som prevádzkovať posilňovňu a masážny salón. Momentálne sa aktívne venujem klientom a pomáham im nastaviť individuálny, zdravší, životný štýl, od stravy po trénerstvo a samozrejme regenerácia a masáže. V klube pôsobím približne tri krát do týždňa a mám to nastavené na jeden kondičný tréning, jeden tréning spojený s regeneráciou, masáže a zápas. S prácou som veľmi spokojný a vždy sa teším na nasledujúci tréning, či zápas. S hráčmi a realizačným tímom je radosť pracovať a teším sa, že je v klube veľká snaha stále sa zlepšovať a posúvať veci dopredu za našimi cieľmi. Časom by som sa však chcel vrátiť zase za katedru a venovať sa viac našej mládeži, ktorá to potrebuje najviac.”

Zlatka očividne práca pedagóga bavila a stále má v tomto odbore ciele, dnes má však pod palcom iných zverencov, viac ako 20 futbalistov, pripravuje ich po kondičnej stránke a spolu s fyzioterapeutkou Tímeou dohliada aj na ich zdravotný stav. “Táto skúsenosť je výnimočná a trošku iná ako individuálna spolupráca s klientom, tu je pokope 20 kohútov. (smiech) Niekedy je to náročné, no ako sa hovorí, je to srdcovka, veľmi ma to baví. Pripravovať tréning, či namasírovať na zápas alebo po zápase družinu okolo Maja Hada je pre mňa fakt niečo veľké. Keď si hocktorí z tých borcov pochváli masáž, či tréning a povie, že bolo super a že je pripravený, je to pre mňa veľká motivácia a pozitívna spätná väzba makať ďalej, stále sa zlepšovať a pomáhať klubu ako najlepšie viem.” Hovorí sa, že tímový masér plní často aj úlohu psychológa, je to u Zlatka podobne? “Psychológom som v mojej praxi často. Pri masáži sa chalani často rozhovoria a tak sa aj lepšie spoznáme, čo je super. Etický kódex maséra hovorí, čo sa povie na masáži, tam to aj ostáva. Súkromné veci to je jasné, pokiaľ však ide o zdravotné problémy v klube, je to ale trošku iné, keď zistím alebo chalani nahlásila pri masáži alebo tréningu nejaký zdravotný problém, tak to konzultujem s našou fyzioterapeutkou a realizačným tímom. Snažíme sa chalanom čo najlepšie poradiť a pomôcť ako ďalej postupovať s daným problémom, nech sú čím skôr pripravení. Verím, že všetci naši hráči ocenia podmienky a starostlivosť aká sa im dostáva a budú aj naďalej podávať minimálne tak dobré a bojovné výkony ako doteraz. Lebo my tú ligu aj tak vyhráme!”(úmev) Masér, kondičný tréner, šíriteľ dobrej nálady ale nesmieme zabudnúť na to, že Zlatko je aj členom širšej súpisky. V Radave nastúpil na jeden prípravný zápas ako hráč a vedenie klubu mu okamžite obnovilo registračku. Futbal mu teda cudzí nie je. “Futbal tu bol so mnou od malička, začal som pred 30timi rokmi na FC Nitra, pod vedením Janka Núdzneho. Neskôr to bola Chrenová, Mojmírovce, kde to boli také najkrajšie futbalové roky. Záver mojej “futbalovej kariéry” bol na Poľnom Kesove, kde sa dnes futbal už ani nehrá. V Radave to bola veľmi špeciálna situácia, veľa hráčov bolo PN a zranených. Bolo nás 12 a na tých 20 minút som si v spoločnosti takých skúsených futbalistov trúfal zabojovať aj priamo na ihrisku a pomôcť, nech môžeme prestriedať zraneného či vyčerpaného spoluhráča. Ten zápas bol jeden z mojich najlepších futbalových zážitkov, hlavne veľká česť zahrať si s takými hráčmi. Aj sa mi darilo celkom, takže dúfam, že veľká hanba to ani nebola. (úsmev) Bolo to takmer ako za starých čias. Prihrávka Michalovi Bégerovi na gól, mi ostane dlho v pamäti. Ak nastane v budúcnosti podobná situácia, nenechám klub v štichu a som pripravený naskočiť do zápasu ale skromne dúfam, že už nenastane. Je náročné ubehať aj 5 minút s týmito chalanmi.”

Foto: Jana Skornsek & archív Zlatka Kvasňovského